… ach ten náš život pomotaný ….

Rovná daň vyhovuje iba dvom druhom ľudí – kariéristom a milionárom. Voči ostatným občanom je celkom na rovinu – nerovná. Keď si vezmeme do úvahy, že mimo Bratislavy a priľahlého regiónu je bežnou praxou mzda od tristo do päťsto eur mesačne, pričom títo ľudia prispievajú do rozpočtu najväčším dielom /lebo funguje chorý systém rôznych úľav/, tak môžeme konštatovať, že štát riadi parta zlodejov a tak to aj vyzerá.

Deficit štátneho rozpočtu padá na hlavy „géniov“, ktorí tu vládli od roku 1990. Prví šikovne zlikvidovali domácu výrobu a priemysel, druhí rozpredali aj to málo, čo ešte ostalo a korunou bol blbec, ktorý sa podpísal pod rovnú daň, hoci bol varovaný, aký to bude mať dopad na štátny rozpočet. Výsledkom je ďalšia vlna pripravovaného okrádania bežných ľudí.

Ak niekto pochyboval o tom, ako doplatíme na nezmysel, presadený počas Dzurindovej vlády, dnes už nemôže. A nemôžeme sa oháňať ani Ficom a jeho kotrmelcami. Pád sa pripravoval aj pred ním, len sme to nechceli vidieť.

Čo teda urobiť ? Riešenie niíe je ťažké, len treba hľadať peniaze tam, kde naozaj sú. Stačí poslancom odobrať všetky príspevky, znížiť o polovicu plat /aj vtedy bude neprimeraný odvedenej práci/ zjednotiť systém zdravotného poistenia /iba debil môže tvrdiť, že aj zdravie je komodita/, zrušiť nepotrebné poisťovne, ktorých administratíva odsáva množstvo financií a hlavne donútiť platiť dane tých najväčších – zrušením výnimiek a rôznych odpustkov. A hneď sa objavia financie ako huby po daždi.

Zamestnanosť ? Umožnime nezamestnaným, aby mohli zarábať, ak ich nebrzdia aj iné prekážky, napríklad vekové či zdravotné, a to bez zbytočnej administratívy. Zbavme dorbných remeselníkov a predajcov povinnej registrácie, rovnako poskytovateľov služieb v malom – napríklad ubytovania, stanovme limit príjmu za rok, kedy nemusí byť poskytovateľ registrovaný a to výmenou za poskytovanie rôznych dávok, ktoré vysávajú rozpočet. A systém sa prečistí, pričom aj čiastočne uvoľní.

Ale rozhodne nedovoľme, aby sa riešili problémy štátu, na ktorých majú leví podiel aj tí, čo teraz vládnu, cez ďalšie zdieranie najslabších. Ak niekto má na honosnú šou ako prebiehala v Tatrách, určite nájde peniaze aj na zaplatenie progresívnej dane. Je totiž hlúpe postaviť na jednu úroveň človeka, ktorý zarába tri stovky mesačne s človekom, ktorý má milióny.

A našim milionárom môžeme navrhnúť aj dobrovoľnú milionársku daň, ktorú by platili ročne, k určitému termínu, a kto by nemal záujem, tomu treba vylustrovať majetok a čo nevie preukázať, jednoducho zhabať. Nenájde sa totiž krajina na svete, kde by sa niekto mohol stať miliardárom za desať rokov a to bez histórie firmy. Poctivo určite nie. Verím, že väčšina z tých našich by veľmi ochotne prispievala každý rok.