Aj chlaúpci nás, oné, potešili, bojovali do konca. Len jedno nám v karčme cez kotrbu chodilo, akých futbalistov asi v Macedónsku majú, keď nás tak trápila tá parta komediantov, čo prišla.
To, teda ako nemyslíme v zlom, ale ako hutoril Fero z hornieho konca, podľa neho to neboli futbalisti, ale herci, ktorí sa vyžívajú v tých, akože to hovoria, sadomasochistických praktikách. Furt sa len váľali po zemi, akoby ich sekerou trafil, ináč Dežo navrhoval, že by sa mali zmeniť pravidlá a rozhodca by mal nosiť pri sebe kolt, ako na ranu z milosti, že by sa simulant netrápil.
Ale tento Jano ho zahriakol, vraj si nevie predstaviť, kto by v takom Portugalsku, či na Balkáne za rok dva futbal hral, keď by ich všetkých, akože omilostili.
No nič, poďme na tie vážnejšie veci – starosta v dedine prejavili chudobnému Slovensku účasť a navrhli prídelové lístky. Vraj v zmysle súčasných noriem by sa prideľovalo podľa postavenia – tak napríklad predseda vlády by dostával na prídel aj kvalitné mäso, roboši iba chlieb – však treba rozlíšiť, kto sa viac nadrie, no nie ? Dedina sa však rozhádala, lebo sa ozvali rovnejší z osady konča výšného konca, že podľa tej matematiky by oni mali iba vzduch na lístok a teda sa diskriminovať akože nedajú – predsa teraz na starie kolená nezačnú dvadsaťroční pracovať, no nie ?
A tak sme sa nakoniec iba kolektívne ožrali – aspoň v tom sme za jedno a nerozbíjame partiu, čo na Slovensko i tak čudesný jav. Starosta bol tak zmontovaný, že od polnoci žiadal o ruku pokazenú lampu pred domom, ale asi sa nevyjadrila pozitívne, lebo ráno bola rozbitá.
Ako som povedal – kvalifikácia začala, aj tá naša – súťažíme, kto sa prechľasce na šampionát, lebo v iných veciach sa nedohodneme. Skoro ako naša vláda – keby chlastali, nemusia šetriť, lebo by nevládali kradnúť, no nie ?