Nemám veľmi behavú robotu, skôr pokojnejšiu. Kedysi, za onej éry mi vydržali jedny topánky bez problémov aj rok. Kedysi …. Dnes je to inak. Nie, čínsky šmejd na mrzačenie nôh nekupujem, snažím sa vyberať kvalitne.
A tak som si pred mesiacom kúpil topánky za necelých sedemdesiat euráčov, lebo vyzerali celkomm fajn a boli značkové – ten ujo tu kedysi písal históriu. A čo dnes ráno nevidím ? Podrážka sa rozsýpa, opätok je na odpadnutie … hybaj ich reklamovať. I prišla teta vedúca, pozerá na topánky a na blok, potom na mňa a nakoniec prehodila – viete, to nie sú topánky na časté, denné nosenie … Pozerám ja na ňu, potom som zobral také isté z regálu a pýtam sa – a oné, kdeže to píšu, že to len topánky do výkladu či kostola ???
Celá predajňa zmrzla a potom sa všetci začali rehotať. Vedúca očervenela a už chcela vypisovať reklamačný lístok. Vravím jej – eee, žiadna reklamácia, chcem groše naspäť, u vás už kupovať nemienim, a druhé nechcem. Vraj, podľa zákona je to takto. Ja viem, odvetil som, takže si spravím foto topánok, zašlem na inšpekciu a nech to riešia oni.
Už chcela mávnuť rukou, nech si robím, čo chcem, keď ju upútalo akési číslo vnútri jednej topánky. Nedalo mi a kukol som aj ja – predtým som si nevšimol, že tam bolo perom napísané číselko a niečo za lomítkom. A vedúca zrazu – dobre, vrátime vám peniaze.
Doma mi známa povedala, že keď sa reklamuje, zvykne sa pripnúť, alebo ceruzkou napísať číslo reklamácie. Hm, takže moje značkové škarbále už niekto zrejme nosil … Dajte si teda pozor aj vy.