Strýčko Skrblík pomaly vyťahuje opatrenia na ozdravenie rozpočtu, len všetky jeho plány akosi krívajú na jednu, ak nie obe nohy. Všetko, čo čítam, zasahuje výhradne jednu skupinu obyvateľstva, tú najchudobnejšiu.
Stále však nepočujem nič o tom, že by sa napríklad zrušili všetky daňové prázdniny, však dôvdo na to nepochybne máme. Nepočuť ani nič o tom, že by sa zastavili stimuly pre „investorov“, čo donesú trabanta a darom im príde mercedes. Týchto „nehanebných bastardov“ akosi obchádza všetko.
Zrejme stoja nad zákonom a sú rovnejší, než domáci. Tí sa cítia vo vlastnej krajine ako na návšteve, kde si musia všetko vypýtať. A nedostanú nič. Hlavne, že je Skrblík spokojný. Denne naťahuje gamby v médiách a hrá sa na experta. Hoci, na tých rozumnejších pôsobí skôr ako obchodník so vzduchom.
Sociálne ministerstvo mi začína tiež pripomínať časy pod vládou strýca Kaňuka, ktorý slovo sociálny spoznal až v slovníku cudzích slov.
Ale, poďme späť k téme – prečo cudzincom vo vlastnom dome ? Včera sme išli po východnej diaľnici a stali sme sa nevdojak svedkami zaujímavého úkazu – hliadka zastavila niekoľko áut, medzi nimi aj nás a vykonávala bežnú kontrolu a samozrejme meranie rýchlosti. Pred nami stál nejaký Nemec, ktorý poriadne prešvihol rýchlosť /okolo nás preletel ako víchor/ a hneď za ním Slováčik vo fábii, ktorý tiež čosi pridal, ale iba pár kilometrov. Ako sme vyrozumeli z diskusie, Nemec išiel asi o tridsať kilo viac, a diskusia skončila – pohovorom a výstrahou. Slováčik zaplatil za pár kilometrov navyše – 60 €. Zrejme rovný a rovnejší – alebo zlyhal radar ?
Podobne to býva aj pri vybavovaní rôznych vecí na úradoch. Cudzincom lezie štát do zadnice a rozdáva ako zo svojho, naopak Slovák – hotová opica. Beháš ako cvok a vybavíš ? Guľové, alebo ešte menej. Ja to nikomu neberiem, ak má rád Nemcov, alebo Britov – nech ide medzi nich žiť. Ale tu sme doma na Slovensku, a teda mali by sme mať trochu navrch a nie naopak.
Čo vy na to ?