Posledná doba priniesla všetko možné, okrem iného aj pokrivené hodnoty. Je niekedy na vážne zamyslenie, čo dokážeme obdivovať a to neraz bez súdnosti. Ťažko odhadnúť, čím môže byť vzorom človek, skúšajúci drogy, meniaci partnerky, večne spitý a podobne.
Ak sa divíme deťom, ako sa chovajú, pozrime sa, čím ich kŕmime. Kultúra sa prakticky vytratila z nášho života, nahradilo ju akési podivné pozlátko, násilie, a ospevovanie ľudí, neustále podsúvané nahlúplymi reláciami typu Smotánka. Z každej strany sa na nás valí hnoj. Našťastie, debilná relácia o chybách „múdrych“ skončila, a tak môžeme veriť, že nejaký čas neuvidíme dve historické relikvie, ako sa bavia na vlastnej úbohosti.
Nedávno som mal možnosť porovnať správy, vysielané v krajine, kde vládne podľa európskych kritérií diktatúra a tie naše. Neslobodné správy boli na začiatku ospevovaním veľkého vodcu /ako inak/ a jeho úspechov, potom nasledovali rôzne varovania, vytiahli sa ľudia, nepriateľskí režimu, a nakoniec bola hymna krajiny s obrazom vodcu v pozadí. Slobodné správy boli plné násilia, kritiky oponentov súčasnej vlády, a zakončené výberom zo športu v hlavnom meste /ostatní sme asi vydochli/. Rozdiel ? Skoro žiadny, s výnimkou toho, že po slobodných správach prišlo ospevovanie hlupákov, štetiek a „služobníkov“ národa vo zvláštnej relácii, asi preto, aby sme vedeli, že vôbec žijú. Ich prínos pre národ je totiž nula.
Chlieb a hry – to bola zásada niektorých mocnárstiev. Vrátila sa, hoci oprášená a v inej forme. Je na zaplakanie, aké svinstvo nás obklopuje. Nehovoriac o tom, že aj tie hry nám pomaly berú, lebo verejno-právny služobník slúži sám sebe, hoci za peniaze všetkých.
Manželka ma často kritizuje za to, koľko peňazí skončí v rôznych náučných filmoch, dokumentoch a podobne. Nakoniec však sama uznáva, že obsahová stránka našich médií je tak úbohá, že ju často napadne, či to nie je zámer – osprosťovať národ rôznymi telenovelami, krvou a násilím, a odviesť tak pozornosť od toho, že vlastne nám vládnu banditi. Tupci, ktorých IQ na viac nestačí..
V každom prípade je smutné, keď sa na vás z rôznych časopisov a novín škerí denne ksich nejakej štetky, ktorá si nepamätá poriadne ani zoznam svojich bývalých, a na strane druhej sa skoro nikde nedozviete o skutočných osobnostiach – nielen doby súčasnej, ale aj tej minulej.
Ešte dobre, že sa toho nedožili dedko – vzali by štvorky vidly a už by to lietalo …