Je jedno, kto vládne … alebo „objektívne“ štatistiky

17. augusta 2010, petersloboda, Nezaradené

ak sa stará o prospech ľudí, žijúcich v štáte a platiacich dane. Ak sa však stará iba o vlastný prospech, nepatrí do vlády, či poslaneckej lavice. Niekto a nejeden ma vo včerajších diskusiách označili za červeného, teda komunistu. Stalo sa už pravidlom, že kde nemá Slovák argument, skúsi urážku.

Životná úroveň podľa jedného diskutéra v bývalom Československu veľmi padla od roku 1945, teda obdobia po vojne. Môže byť pravda, ale aj nemusí – záleží totiž na tom, kto to hodnotí. Podobne nám totiž tvrdia, že stúpol priemerný vek a preto je potrebné zvýšiť hranicu odchodu do dôchodku.

V prvom prípade hodnotili zrejme tí, ktorým sa negatívny pohľad na éru 1945 – 1989 hodil. Ak sa totiž obzriem späť, tak do väčšieho morálneho bahna, ako sme padli od roku 1989 sa už padnúť ani nedá. Kto o tom pochybuje, nech sa pozrie na kultúru a školstvo.

V druhom prípade vek stúpol, ak berieme na zreteľ generáciu, ktorá mala v roku 1989 okolo 50 rokov. Tá sa skutočne dožíva pekného veku. Inak to však bude vyzerať, ak sa pozrieme na generáciu, ktorá mala v čase prevratu 20 rokov. Množstvo mladých ľudí umiera na civilizačné choroby, infarkty, mozgové príhody a podobne, pribudlo množstvo samovrážd a tak by sme mohli pokračovať. Tí sa nedožijú ani súčasnej hranice, nie ešte zvýšenej. Prečo majú potom šetriť na niečo, čo nepotrebujú ? Nie je predsa ich vina, že sa rozkradli financie v Sociálnej poisťovni.

Nie je zlé vidieť na dobe minulej aj pozitívne veci. Naopak, je veľmi hlúpe odkopnúť všetko a to len preto, že to robil niekto, s kým podľa poslednej módy nesúhlasíme. To robia presne tie typy ľudí, čo v prípade potreby by tlieskali aj Hitlerovi. Nemajú vlastný názor, ani chrbtovú kosť – stačí im byť podľa trendu …

Je teda jedno, kto vládne – ak ľudia majú čo jesť, piť, bývanie a vedia dôstojne žiť.

A na záver jeden krátky príbeh – obchodný partner z Anglicka hľadal partnera na Slovensku. Dal si spracovať prehľad potenciálnych firiem a zdesene konštatoval – veľké firmy sú bez obchodnej histórie, bohaté a neprehľadné – ako môže mať niekto miliardy bez referencií o zákazkách ? A ako je možné, že sú to firmy, ktoré robia pre štát, hoci deklarovanú činnosť predtým nerobili ?

A celý prehľad neskôr zhnusene hodil do koša s konštatovaním – Slovensko je horšie, než Afrika. Ani tam sa nekorumpuje tak viditeľne.

Treba niečo dodať ?